Mekkanikka – 2046

Phantasm records, Február 2010

Oficiálna stránka albumu

Nicolas Oesch, aka Nikka, rodený Švajčiar a hudobník, sa počas hrania v rôznych (aj jazzových) kapelách dostal do rôznych kútov sveta. V Kalifornii podľahol psytrance, a odvtedy sa venuje produkovaniu hudby. Najskôr to skúšal v projekte Biodegradable, kde spolu s ním boli aj Sammy Guediche (CPU) a Max (Siriuss isness). V roku 2003 mu už pod názvom Mekkanikka vychádza album Basic Tribal Pattern u nemeckého labelu Spirit Zone. Kto nemá problém s angličtinou, môže si viac informácií zistiť napr. na jeho podstránke na Nutek records.

Album 2046 je od začiatku do konca poctivo spravená robota. Príjemný, melodický full-on, s našlapanou basovou linkou a množstvom energických, až extatických momentov. Album pôsobí jednoliatym dojmom, niekedy sa však zdá až príliš monotónny. Prekvapila ma hlavne melodickosť jednotlivých trackov. Nečakal som, že pri počúvaní tohto albumu budem mať pocit, akoby som sa prechádzal po pláži v indickom Goa. To všetko je však zabalené v modernom, silnom zvuku s dunivou basou a krásne na seba naskladanými melódiami až som mal občas dojem, že počúvam môjho obľúbeného Space Buddhu. Ideálnym príkladom je skladba Phat Nugs, ktorá pre tento rok nasadila latku pekne vysoko, takže u mňa zatiaľ kandidát na jednu zo skladieb roka.

Albumu však možno kde-čo vyčítať. Asi najviac to, že všetky songy sú komponované podľa klasickej fullonovej šablóny. Nedeje sa v nich nič také, čo by som nikdy neočakával, málokedy som počul niečo, z čoho by som počas počúvania musel vylúdiť uznanlivé „waw“. Ale, aby som nekrivdil, pár takých momentov bolo. Niektoré pasáže sa svojim opakovaním a nevyvíjaním stávajú až nudou a odpútavajú sústredenie od počúvania (Home, Sweet Afghani delicious). Občas sa na albume nachádzajú miesta s fakt príliš jednoduchými melódiami akoby boli hrané deckom, ktoré sadlo druhý-tretí krát za klávesy. Toto mi napríklad celkom pokazilo dojem zo sľubne sa rozbiehajúceho posledného tracku Soul Diesel, ináč perfektne obohateného o zvuk španielskej gitary. Slabším miestom pre mňa je aj výsledok spolupráce s Vibraddict-om, kde asi od polovice songu som mal dojem, akoby ho nevedeli dôstojne zavŕšiť, iba dopasovali zvuky a jednoduché melódie, aby track spĺňal požadovanú minutáž.

Jedno však Nikkovi treba uznať. Vždy mal dobrý vkus na sample. Prvýkrát ma dostal na monológ Samuela L. Jacksona z filmu Pulp fiction, keď sa s Travoltom prišli „porozprávať „ s dlžníkmi ich šéfa. Bolo to na kompilácii Killers inc. a song mal výstižný názov Kahoona burgers. Na albume 2046 ma prekvapil trebárs príjemnou francúzštinou v tracku A la fraiche, alebo „It was as if I was in an elevator and they cut the cable – in, down, out I went“ v Sublime, ktorú spáchal spolu s Painkillerom. Neviem, odkiaľ pochádza tento sampel, ale neskutočne sa mi tam hodil.

Dvetisíc štyridsať šestka má miesta, kde pokrivkáva, ale čestne uznávam, je ich na albume málo a väčšinou sa jedná o zvukovo a melodicky skvelý koncentrát príjemného psytrance. A trance to je hlavne, pretože Nikka nezabudol, že to, čo na album zložil, spravil pre to, aby poslucháča/tanečníka vyšvihol niekam poriadne do výšky. Odporúčam fanúšikom melodického fullonu, pretože aspoň ja som mal konečne po čase pocit, že počúvam niečo, čo stojí za to...

Hodnotenie - 80%

P.S. Ospravedlňujem sa, ale linky zatial nie sú funkčné, budem na tom pracovať